Advance Healthcare Management Institute - A1 2017_cl5_Muzik Advance
 
 
   
  PDF
 
number advance newsletter
A1; 1/2017 www.advanceinstitute.cz

 

Aké faktory majú vplyv na znalosti a adherenciu u pacientov s diabetom? Výsledky štúdie DARID

 
Roman Mužik, projektový manažer, Dôvera zdravotná poisťovňa | 3. 6. 2017
 
 
O autorovi práce: Roman Mužik je projektový manažér Odboru strategického plánovania, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.

 

Zdravotná poisťovňa Dôvera realizuje od r. 2015 komplexný program managementu starostlivosti o chronicky chorých pacientov s diabetom – viac informácií o programe DôveraPomáha diabetikom nájdete TU . Dôležitou súčasťou programu je edukácia a motivácia pacientov. Mnohé štúdie poukazujú na signifikantné zníženie hladiny HbA1c u diabetikov, ktorí absolvovali vzdelávacie aktivity. Intervencie zamerané na podporu self-managementu zároveň pozitívne vplývajú na dodržiavanie diéty, pravidelný self-monitoring a kvalitu života.

 

Cieľom štúdie DARID (Deklarovaná A Reálna Informovanosť Diabetika) bolo sledovať vplyv veku, pohlavia, vzdelania, typu liečby, dĺžky trvania ochorenia a programu DôveraPomáha diabetikom na vedomosti pacienta, adherenciu k liečbe, vnímanie kvality života a kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Metodika a limity

 

Zber údajov prebehol prostredníctvom 20 diabetologických ambulancií (18 zapojení a 2 nezapojení v programe) formou dotazníka. Dotazník, ktorý vychádzal z existujúcich validovaných nástrojov subjektívneho hodnotenia pacienta bol modifikovaný prostredníctvom kognitívnych rozhovorov s diabetikmi (n = 17) v jednej z diabetologických ambulancií. Po pilotnom testovaní (n = 500) ho vypĺňali pacienti spolupracujúcich diabetologických ambulancií (n = 1727) od 21. 11. do 21. 12. 2016.

 

Na základe charakteru dotazníka sme rozdelili otázky do jednotlivých batérií. Ich silu sme analyzovali pomocou Mokkenovej analýzy, bionomiálnej logistickej regresie a viacúrovňovej ordinálnej regresie. Signifikanciu medzi otázkami sme zisťovali pomocou odds ratio (OR). OR – pomer pravdepodobností (šance) – odzrkadľuje podiel frekvencie, s ktorou sa daný jav vyskytuje k frekvencii, s ktorou sa nevyskytuje [(OR = P/(1 - P)].

 

Všetky uvedené údaje sú získané na základe pacientovej subjektívnej proklamácie. Nie je možné overiť či uvedené odpovede odzrkadľujú objektívnu skutočnosť. Výsledky štúdie súvisiace s programom neodzrkadľujú kauzálnu súvislosť. Ak teda edukovaní pacienti deklarujú viac vedomostí ako needukovaní, nemôžeme s určitosťou tvrdiť, že ich vedomosti sa zlepšili len pod vplyvom edukácie, alebo by boli lepšie, aj keby sa edukácií nezúčastnili. Pod výsledky sa mohla podpísať prirodzená selekcia pri zapájaní do programu.

 

 

Výsledky

 

Deklarované a reálne vedomosti

 

S úrovňou vzdelania stúpa miera pravdepodobnosti deklarovať viac znalostí ohľadom príčin vzniku cukrovky, racionálneho stravovania, vhodných pohybových aktivít, užívania liekov a akútnych a chronických komplikáciách cukrovky. Pacienti s vysokoškolským vzdelaním majú o 63 % vyššiu pravdepodobnosť deklarovať viac týchto vedomostí ako pacienti so základným vzdelaním. Z pohľadu pohlavia, muži deklarujú s 38 % vyššou pravdepodobnosťou viac vedomostí ako ženy. Na reálne znalosti ohľadom súvislosti medzi výdajom a príjmom energie, vplyvom zvýšenej hladiny cukru na vznik chronických komplikácií, či praktické otázky z oblasti stravovania, sme však vplyv veku, pohlavia a ani vzdelania nezaznamenali.  

 

Miera deklarovaných, ako aj reálnych, vedomostí potrebných pre kompenzáciu cukrovky súvisí s typom liečby a dĺžkou trvania ochorenia. Pacienti, ktorí užívajú lieky majú o 45 % vyššiu pravdepodobnosť deklarovať viac vedomostí ako pacienti liečení iba diétou. Ak užívajú lieky a zároveň aj inzulín, táto pravdepodobnosť vzrástla na 65 % a pri inzulínovej liečbe až o 114 % v porovnaní s pacientami na diéte. Pacienti, ktorí majú cukrovku viac ako 10 rokov majú o 45 % vyššiu pravdepodobnosť deklarovať viac vedomostí ako pacienti, ktorí ju majú menej ako 2 roky. Podobnú koreláciu sme zaznamenali aj pri praktických otázkach. Tie s 26 % vyššou pravdepodobnosťou lepšie zodpovedali pacienti užívajúci lieky a zároveň aj inzulín ako pacienti na diéte. Pri inzulínovej liečbe táto pravdepodobnosť narástla až na 77 %.  

 

Pacienti registrovaní v programe DôveraPomáha diabetikom mali o 75 % vyššiu pravdepodobnosť deklarovať viac vedomostí ako pacienti, ktorí nie sú zapojení do programu. Pravdepodobnosť deklarovania viac vedomostí rastie s počtom absolvovaných edukačných stretnutí. Až absolvovanie 5 stretnutí v porovnaní s 1 stretnutím signifikantne zvyšuje pravdepodobnosť, že pacient bude deklarovať viac vedomostí, konkrétne o 34 %. Po 6 stretnutiach sa zvyšuje o 59 %, po 7 stretnutiach o 86 % a o 122 % po absolvovaní všetkých 8 stretnutí v porovnaní s 1 stretnutím. 

 

Účasť v programe DôveraPomáha diabetikom mala výrazný pozitívny vplyv aj na reálne vedomosti pacientov. Pacienti v programe mali o 31 % vyššiu pravdepodobnosť disponovať reálnymi vedomosťami ako pacienti, ktorí nie sú zapojení do programu. Počet absolvovaných edukačných stretnutí má signifikantný vplyv na vedomosti pacientov. Až respondenti, ktorí sa zúčastnili 4 a viac stretnutí, uvádzajú signifikantne vyššiu mieru reálnych vedomostí než tí, ktorí sa zúčastnili iba 1 stretnutia, a to konkrétne o 29 %. Pravdepodobnosť lepších vedomostí každým stretnutím rastie, pričom v porovnaní s 1 stretnutím sa po 8 stretnutiach zvyšuje až o 212 %. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Deklarované, ako aj priame vedomosti ľudí sa významne líšia vzhľadom na to, ku ktorému lekárovi chodia. Rozdiel v informovanosti pacientov sa v závislosti od lekára môže líšiť približne dvojnásobne. 

 

  

Rozdiely v deklarovaných vedomostiach  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozdiely v reálnych vedomostiach   

 
 
 
 
Deklarovaná a reálna adherencia k liečebnému režimu

 

Adherencia znamená dodržiavanie liečebného režimu a plánu. Ide teda o aktívnu vôľovú spoluprácu pacienta za účelom dosiahnutia terapeutického výsledku. Podľa našej štúdie sa deklarovaná adherencia k liečebnému režimu v podobe dodržiavania diabetickej diéty, pravidelných návštev u lekára a iných aktivít, ktoré vedú ku kompenzácií cukrovky líši v závislosti od pohlavia a veku. Muži deklarujú s 34 % vyššou pravdepodobnosťou lepšiu adherenciu v porovnaní so ženami. Na reálnu adherenciu k liečebnému režimu skúmajúcu konkrétne aspekty životosprávy (frekvencia príjmu zeleniny, pohybových aktivít, self-monitoringu glukózy, návštev u lekára a vynechávania užitia liekov) sme už však vplyv pohlavia nezaznamenali. Z pohľadu veku, diabetici mladší ako 50 rokov so 40 % vyššou pravdepodobnosťou deklarujú vyššiu adherenciu k liečbe ako diabetici starší ako 70 rokov. Pri reálnych vedomostiach však diabetici mladší ako 50 rokov uvádzajú iba s 24 % vyššou pravdepodobnosťou vyššiu adherenciu k liečbe ako diabetici nad 70 rokov. 

 

Vzdelanie nemá vplyv na deklarovanú a ani reálnu adherenciu k liečebnému režimu. Aj keď typ liečby a dĺžka trvania ochorenia nemá vplyv na deklarovanú adherenciu k liečebnému režimu, odpovede na reálne správanie tieto prediktori potvrdili. Diabetici, ktorí majú cukrovku 6-10 rokov uvádzajú so 40 % vyššou pravdepodobnosťou vyššiu adherenciu k liečbe ako diabetici, ktorí ju majú menej ako 2 roky. Rozdiely v adherencii závisia aj od typu liečby, aj keď nie sú až také výrazné ako dĺžka trvania ochorenia. U pacientov užívajúcich tabletky bola v porovnaní s pacientmi na diéte pravdepodobnosť lepšej adherencie o 22 % (u užívajúcich inzulín o 20 %) vyššia. 

 

Účasť v programe DôveraPomáha diabetikom má výrazne pozitívny vplyv na pacientom deklarovanú adherenciu k liečebnému režimu. Pacienti registrovaní v programe mali o 48 % vyššiu pravdepodobnosť deklarovať vyššiu adherenciu k liečbe ako pacienti, ktorí nie sú zapojení do programu. U pacientov, ktorí zároveň absolvovali edukácie v rámci programu je táto pravdepodobnosť až o 105 % vyššia. Na rozdiel od deklarovaných a reálnych vedomostí, postoje k chorobe sa menia už po druhej edukácii. V porovnaní s 1 stretnutím sa po 2 stretnutiach pravdepodobnosť adherentnejšieho prístupu zvyšuje o 22 %, po 4 stretnutiach sa zvyšuje o 127 %, po 6 stretnutiach sa zvyšuje o 211 % a až o 278 % po absolvovaní všetkých 8 stretnutí. Pri reálnej adherencii sa však signifikantný vplyv programu na zmenu správania nepotvrdil.  

 

Deklarovaná aj reálna adherencia k liečebnému režimu sa líši v závislosti od ošetrujúceho diabetológa. Maximálny rozdiel je však značne nižší ako pri deklarovaných a reálnych vedomostiach. 

 

 

 

Vnímaná kvalita života s cukrovkou

 

Na vnímanie kvality života s cukrovkou, t.j. či ich cukrovka obmedzuje alebo u nich vyvoláva pocit beznádeje a bezmocnosti má zo sledovaných prediktorov vplyv iba vzdelanie, dĺžka trvania ochorenia a ošetrujúci diabetológ. 

 

Pacienti so stredoškolským vzdelaním majú o 64 % vyššiu pravdepodobnosť pozitívnejšie vnímať kvalitu života s cukrovkou ako pacienti so základným vzdelaním. Vysokoškolsky vzdelaní pacienti ju dokonca vnímajú pozitívnejšie až s 81 % vyššou pravdepodobnosťou ako pacienti so základným vzdelaním.  

 

Pacienti, ktorí majú cukrovku viac ako 10 rokov, majú o 136 % vyššiu pravdepodobnosť pozitívnejšie vnímať kvalitu života s cukrovkou ako pacienti, ktorí ju majú menej ako 2 roky. Podobne aj pacienti, ktorí majú cukrovkou 6-10 rokov, vnímajú so 79 % vyššou pravdepodobnosťou pozitívnejšie kvalitu života s cukrovkou ako pacienti, ktorí ju majú menej ako 2 roky.  

 

Signifikantné rozdiely v odpovediach pacientov sú u 9 zo sledovaných lekárov, pričom maximálny rozdiel vo vnímaní kvality života s cukrovkou sa v závislosti od ošetrujúceho lekára môže líšiť približne 2-násobne. 

 

 

 

Vnímanie dostupnosti a kvality lekárskej starostlivosti

 

Na vnímanie kvality a dostupnosti poskytovanej starostlivosti, t.j. či pacienti stihnú navštíviť všetkých potrebných špecialistov, či ich lekár má prehľad o ich liečbe aj u ostatných lekárov, či sú im stanovované individuálne ciele a zrozumiteľne je im vysvetlené ako ich dosahovať nemá vplyv ani vek, pohlavie, vzdelanie, dĺžka trvania diabetu či typ liečby.  

 

Jedine účasť v programe DôveraPomáha diabetikom a ošetrujúci diabetológ ma vplyv na vnímanie kvality a dostupnosti poskytovanej starostlivosti. Pacienti zapojení v programe vnímali s 84 % vyššou pravdepodobnosťou vyššiu kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti ako pacienti, ktorí nie sú zapojení do programu. U pacientov v programe, ktorí uvádzajú, že navštevujú edukácie, vzrástla táto pravdepodobnosť až na úroveň 136%. 

 

Podobne ako deklarovaná adherencia k liečebnému režimu, aj vnímanie dostupnosti a kvality starostlivosti sa menia už po druhej edukácii. V porovnaní s 1 stretnutím sa po 2 stretnutiach pravdepodobnosť pozitívnejšieho vnímania kvality a dostupnosti zvyšuje o 12 %, po 4 stretnutiach sa zvyšuje o 44 %, po 6 stretnutiach sa zvyšuje o 93 % a o 155 % po absolvovaní všetkých 8 stretnutí. 

 

Rozdiel vo vnímaní kvality a dostupnosti poskytovanej starostlivosti sa v závislosti od ošetrujúceho diabetológa môže líšiť až približne 2,5 násobne.  

 

 

 

Zhrnutie

 

Za signifikantné prediktory miery deklarovanej alebo reálnej informovanosti a adherencie diabetikov môžeme označiť hlavne účasť v programe DôveraPomáha diabetikom a ošetrujúceho lekára.Pacienti zapojení v programe DôveraPomáha diabetikom deklarujú so 75 % vyššou pravdepodobnosť viac vedomostí ako nezapojení pacienti, a so 31 % vyššou pravdepodobnosťou ich aj majú. Účasť v programe zvyšovala o 48% pravdepodobnosť vyššej deklarovanej adherencie k liečebnému režimu. Pacienti v programe zároveň mali o 84 % vyššiu pravdepodobnosť pozitívnejšieho vnímania dostupnosti a kvality lekárskej starostlivosti oproti nezapojeným. Výrazný vplyv vo všetkých sledovaných oblastiach má každé dodatočné edukačné stretnutie poskytované v rámci programu.  

 

V závislosti od ošetrujúceho lekára sa deklarované a reálne vedomosti, adherencia k liečebnému režimu, vnímanie kvality života a vnímanie dostupnosti a kvality lekárskej starostlivosti významne, až niekoľko násobne, líšia. 

 

Na určité skupiny odpovedí zároveň vplýva dĺžka trvania ochorenia (deklarované a reálne vedomosti, reálna adherencia k liečebnému režimu, kvalita života s cukrovkou), typ liečby (deklarované a reálne vedomosti, reálna adherencia k liečebnému režimu), vzdelanie (deklarované vedomosti, kvalita života s cukrovkou), vek (deklarovaná a reálna adherencia) a pohlavie (deklarované vedomosti a adherencia). Pre presnejšie vyhodnotenie vplyvu jednotlivých faktorov odporúčame vykonať longitudinálny prieskum a analýzy za pomoci výsledkov kvalitatívneho výskumu (hĺbkové rozhovory, pozorovanie a pod.). 

 

 

 

 

 

« zpět na newsletter

 

 
Advance Institute Advance Consulting

E Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

E Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
T +420 241 432 113
A Na Zlatnici 7, 147 00 Praha 4

www.advanceinstitute.cz

www.advanceconsulting.cz

 

 
Přihlaste se k odběru Advance Newsletteru ZDE